História obce

V roku 1329 kráľ Karol I. Róbert z Anjou poveril Jágerskú kapitulu, aby vymedzila hranicu majetkov šľachticov bratov Blažeja a Jána z Fóny, podľa vymedzenia majetkov Kurimy a Dubinného bol hrabovecký potok severnou hranicou. O prípadnom jestvovaní dediny Hrabovec nemožno z tej správy nič zistiť. Podľa metácie ich majetku v roku 1329 v doline Tople im patrilo územie od Kurimy, hrabovecký potok na ľavo a na pravo od údolia rieky Topľa, celá dolina Kurimy, ba aj územie severovýchodne až po Ondavu. Ohraničené územie a tamojšie dediny tvorili majetkovú súčasť panstva Kurima, spomenutým bratom patrilo do polovice 14. storočia. Keďže údajne nemali potomkov, panstvo pripadlo kráľovi. Ďalší písomný doklad o dedine pochádza z roku 1352, keď kráľ Ľudovít I. daroval šľachticom Cudarovcom panstvo Kurima, ku ktorému patrila aj obec Hrabovec, Dubinné, Monyoros a Šašová. Za vlastníctva Cudarovcov panstvo Kurima zaniklo a stalo sa majetkovou súčasťou ich panstva Makovica, ktoré patrilo tiež Cudarovcom. Zo správy je zrejmé, že miestne sídlisko jestvovalo už pred uvedeným rokom. Sídlisko existovalo už pred 14. storočím, prípadne ho založil šoltýs s usadlíkmi v prvej polovici 14storočia. Rímskokatolícky kostol drevený tu jestvoval pravdepodobne od 14 storočia, o ktorom je prvá správa z roku 1424,bol zasvätený svätým Šimonovi a Júdovi apoštolom. Tamojší farár podliehal právomoci jágerského biskupa. Kostol bol ešte koncom. V roku 1427 patrila obec Jánovi Cudarovi, a hospodárilo tu vyše 30 poddanskýchdomácnosti. V polovici 15 storočia tu bývalo okolo 20 sedliackych domácnosti, v roku 1492 len 3 vo vlastných domoch. V roku 1550 patrila obec pod makovické panstvo Juraja Šeredyho. Sedliaci boli v rokoch 1548 a 1571zdanení od 2, resp.1 porty, pričom v roku 1567 jedna domácnosť hospodárila na polovičnej a jedna na štvrtinovej usadlosti. V roku 1600 malo sídlisko len dva poddanské domy a hospodárske stavby majera, mlyn a pílu k majeru patrili stajne a príbytky pre chudobných želiarov.

V roku 1715 tu hospodárili štyri poddanské domácnosti,
v roku 1720 žiadna.
V roku 1787 tu bolo 236 obyvateľov a 35 domov.
V roku 1828 tu bolo 396 obyvateľov a 53 domov.
V roku 1869 tu bolo 332 obyvateľov.
V roku 1880 tu bolo 315 obyvateľov.
V roku 1881 tu bolo 318 obyvateľov a 51 domov,
V roku 1890 tu bolo 288 obyvateľov.
V roku 1900 tu bolo 275 obyvateľov.
V roku 1907 bolo 280 obyvateľov.
V roku 1910 bolo 238 obyvateľov.
V roku 1919 bolo 217 obyvateľov,
V roku 1921 bolo 225 obyvateľov.
V roku 1930 bolo 225 obyvateľov.
V roku 1940 bolo 267 obyvateľov.
V roku 1948 bolo 289 obyvateľov.
V roku 1961 bolo 312 obyvateľov.
V roku 1968 bolo 362 obyvateľov a 75 domov.
V roku 1970 bolo 402 obyvateľov.
V roku 1978 bolo 421 obyvateľov a 99 domov.
V roku 1983 bolo 450 obyvateľov a 93 domov.
V roku 2015 bolo 517 obyvateľov.

Papiereň v Hrabovci nachádzala pri mlyne (Papírmuhl) a v neskoršej dobe v dome Jozefa Salasoviča. V roku 1759 sa papiernikJán Géczy, zúčastnil na sneme papierníkov v Spišskej Novej Vsi, ďalšími papierníkmi boli v Hrabovci Karol Ochotnícky, Peter Babitz (Baboczay) a Anton, Andrej a Jozef Salasovič. V obci bola v minulosti zápalkáreň, aj stúpy na úpravu konope. Písomnosti uvádzajú Hrabovec pod názvom Garbolch, Grabolcz, neskoršie Hrabocz, Ráboc, Hrabovce a Hrabovec.

Hrabovec leží v Nízkych Beskydách, v Ondavskej vrchovine v údolí rieky Topľa, v nadmorskej výške okolo 230 metrov. Územne patrí do Bardejovského okresu a Prešovského kraja. GPS súradnice: N 49°16´, E21°22´. Hustota obyvateľstva je 66,88 obyv./km2. Rozloha katastrálneho územia je 785 ha, z toho orná pôda 132ha, záhrady 12ha trvale trávne porasty 237 ha, lesné porasty 356 ha, vodné toky 13ha, zastavané plochy 21ha, ostatné plochy 14ha. Hrabovecké katastrálne územie susedí z Komárovom, Belovežou, Hažlínom, Brezovkou, Poliakovcami a Vyšnou Voľou.

Obyvateľstvo v Hrabovci je prevažne rímsko-katolíckeho náboženského vyznania. Kostol aj fara sú z roku 1768, kostol je zasvätený svätému Jozefovi robotníkovi. Základný kameň z kostola je z roku 29.9.1768, kostol bol vysvätený v roku 1789. Farnosť z roku 1810 má tri filiálky a to Hrabovec, Poliakovce a Komárov. V minulosti všetky tieto tri filiálky patrili pod farnosť Hažlín. Greckokatolíci v minulosti aj dnes patria pod farnosť Beloveža.

Súhrn rokov Hrabovec

Do roku 1949 bola naša obec bez osvetlenia,po večeroch sa
svietilo len s petrolejovými lampami alebo sviečkami.
Až v decembri 1949 sa skončili práce na elektrifikácii obce.
V roku 1971 bolo zavedené elektrické vedenie na rištok a do mlyna.
V roku 1950 sa začala kampaň- presvedčovanie do JRD.
Zriadenie poštového úradu 1962.
V roku 1965 sa začalo zo stavbou MNV, dokončilasa roku 1966. V dnešnej dobe sa budova využíva
na prízemí akopošta a telefónna ústredňa. Na poschodí  je
pohostinstvo. V roku 1965 sa začalo z výstavbou obecného vodojemu
zvaného,,Čurek“. Dokončený bol v roku 1968.
V jari 1971 sa začalo z prácami na oplotení miestneho potoka.
V roku 1973 regulácia miestneho potoka, aj výstavba nového mosta.
6 marca 1974 sme vstúpili do JRD ,,Mier“ zo sídlom v Dubinnom.
V roku 1974 sa začala výstavba kultúrno-správnej budovy
a materskej školy, dokončila sa v roku 1976.
V roku 1977 sa začala výstavba ihriska.
Od 1. apríla 1978 sa v budove bývalého
MNVa kultúrneho domu sa zriadila ,,vareškáreň“.
V roku 1979 bol založený Zväz drobnochovateľov.
V roku 1981 sa začala výstavba obchodného strediska.
V roku 1982 sa začalo z prácami na výstavbe cesty z Komárova do Hrabovca.
Výstavba obecného vodovodu sa začala v roku 1988.
Plynofikácia vobcizačala v októbri 1990, dokončená boli v roku 1995.
V roku 2003 sa začala výstavba domu smútku.
V roku 2008 sa k kultúrnemu domu pristavil salónik.
V roku 2016 sa previedla rozsiahla rekonštrukcia a zateplenie
kultúrneho domu z prostriedkov Európskej únie.